Ľudstvo uctievalo šťastie a priazeň osudu už od úsvitu civilizácií, pričom v starovekom Grécku boli spojené s bohyňou Tyché (Τύχη) a v starovekom Ríme — s bohyňou Fortunou.
Meno tej druhej je dnes známe každému a možno ho považovať za významový ekvivalent (takmer synonymum) slov „šťastie“ a „osud“.
Fortuna a jej koleso
Slovo „fortuna“ pochádza zo starorímskej latinčiny a doslovne znamená „osud“. Pôvodne bolo spojené s kultom Fortuny, ktorý vznikol dávno pred rozkvetom Rímskej ríše, pravdepodobne v Latiu medzi italskými kmeňmi, v období od 10. do 7. storočia pred n. l.
Je možné, že Latinovia uctievali tento kult ešte pred príchodom na Apeninský polostrov a priniesli si túto tradíciu so sebou. Priame dôkazy chýbajú, ale je známe, že Fortuna bola uctievaná v starovekom Ríme už v 6. storočí pred n. l. Svedčí o tom starobylý chrám, ktorý postavil šiesty rímsky kráľ Servius Tullius na brehu rieky Tiber v rokoch 578 až 534 pred n. l.
Najskôr Fortunu uctievali roľníci, ktorí každoročne 24. júna oslavovali sviatok Fortis Fortunae. Verilo sa, že priazeň bohyne prináša priaznivé podmienky pre bohatú úrodu: dobré počasie, dážď a záplavy riek. Neskôr tento zvyk prevzali aj pastieri, pretože aj ich blahobyt závisel od úrodnosti pasienkov.
V tom istom období už v Ríme existovala bohyňa úrody a plodnosti — Ceres, čo spochybňuje rímsky pôvod kultu Fortuny. Je pravdepodobné, že tento kult bol prevzatý od italských kmeňov alebo starých Grékov a vyvíjal sa súbežne s tradičnou rímskou mytológiou.
Fortuna v neskororímskom období
Nie je presne známe, kedy a ako vznikol kult Fortuny v Ríme, ale v čase svojho rozmachu bola bohyňa osudu a šťastia mimoriadne populárna. Na území celej bývalej Rímskej ríše sa našli tisíce oltárov a kaplniek zasvätených Fortune, ako aj desaťtisíce obrazov a rytín objavených pri archeologických vykopávkach.
Podoba bohyne osudu sa objavovala na starovekých minciach, predmetoch dennej potreby, remeselných výrobkoch a domácich oltároch. Počet jej uctievačov sa mohol porovnávať s Merkúrom — bohom bohatstva, obchodu a zisku.
Stojí za zmienku, že Fortuna bola súčasťou kultu rímskych cisárov pod menom Fortuna Augusta. Osobitnej úcte sa tešila v roku 19 pred n. l. — po víťaznom návrate Octaviana Augusta z východu.
Bohyňa bývala často zobrazovaná s rohom hojnosti a kolesom, obklopená ďalšími personifikáciami: Felicitas, Hilaritas, Concordia, Fides. Od 1. storočia n. l. bola Fortuna často zobrazovaná spoločne s Isis — bohyňou ženskosti a materstva.
Okrem starobylého chrámu Servia Tullia na brehu Tiberu z 6. storočia pred n. l. boli neskôr postavené aj ďalšie veľkolepé chrámy zasvätené Fortune. V roku 194 pred n. l. bol postavený chrám Fortuny Primigenie, v roku 180 pred n. l. chrám Fortuny Equestris a v roku 101 pred n. l. chrám „Šťastie tohto dňa“.
Sláva bohyne osudu pretrvala aj po páde Rímskej ríše. Kult sa rozšíril po celej západnej Európe a pretrval neoficiálne počas celého stredoveku. Ani v novoveku na ňu nezabudli — v roku 1852 bol na jej počesť pomenovaný novoobjavený asteroid.
Dnes sa slovo „fortuna“ častejšie spája so šťastím a osudom než so starorímskou bohyňou. Koleso šťastia (ruleta) je symbolom, ktorý pozná každý hráč v kasíne, a výraz „dieťa Fortuny“ označuje šťastlivca, ktorému sa darí vo všetkom.
Aj v digitálnej ére sa veľa ľudí na celom svete spolieha viac na šťastie než na zdravý rozum a presný výpočet. Výraz „dôverovať Fortúne“ zrejme nikdy nevyjde z módy, hoci dnes úlohu bohyne často preberá generátor náhodných čísel.